resilience, protective factors, flow

Zaujíma nás, ako sa s následkami života v problémových primárnych rodinách, vyrovnávajú mladí, vzdelaní ľudia. Hlavným cieľom je vyskúmať, ktoré protektívne faktory sa podieľajú na vytváraní osobnostnej odolnosti v zmysle resiliencie u vysokoškolských učiteľov. Prikláňame sa k využitiu kvalitatívnej metodológie, pretože práve tento prístup je veľmi dobre využiteľný pre získanie podrobnejšieho vhľadu do zložitých mechanizmov, ktoré sa môžu pri pôsobení protektívnych faktorov uplatniť. Ako najvhodnejší primárny nástroj zbierania výskumných údajov využívame semištruktúrované rozhovory. Pri výbere participantov do vzorku je aplikovaná metóda zámerného výberu. Študenti sú zaradení do výskumu len v prípade, keď splňujú všetky nasledujúce postuláty: v dobe nástupu do výskumu sú univerzitní študenti posledných dvoch rokov magisterského štúdia, sú ochotní popísať život vo svojej primárnej rodine a ich primárne rodiny sa vyznačujú problémovou komunikáciou medzi členmi rodiny. Pôvodný súbor tvorí (v roku 2002) 32 respondentov z Česka a zo Slovenska. V roku 2006 sa pridáva súbor ľudí z Argentíny a z Chile. V roku 2007 sa začleňujú do výskumu španielski vysokoškolskí študenti. V priebehu uskutočňovania samotného výskumu pristupujeme k rozhovorom s každým participujúcim štyri krát do roka. Najdlhšia časová účasť vo výskume je 18 rokov (2002–2019), najkratšia 13 rokov (2007–2019). Do dlhodobého výskumu nastupuje 303 (180 mužov a 123 žien). Do posledného výskumného zberu dát (v júni 2019) sa zapája už len 51 probandov (22 mužov a 29 žien). Najmladší participant má pri vstúpení do výskumu 20 rokov, najstarší 31 rokov. Vo výskumnom súbore sú zaradení len tí probandi, ktorí v priebehu výskumu a taktiež aj v súčasnosti, pracujú ako vysokoškolskí pedagógovia rôznych univerzít. Z výskumného materiálu analýzou údajov, pomocou zakotvenej teórie, dosahujeme stanovený výskumný cieľ. Ako najvýznamnejší protektívny faktor, vyskytujúci sa v živote probandov, je zazname

We are interested in how young and educated people cope with the consequences of living in problematic primary families. The main objective is to find out what protective factors contribute to the formation of personal resilience in university teachers. We lean towards using qualitative methodology as this approach is very useful in obtaining a more detailed insight in the complicated mechanisms that may be applied in the effect of protective factors. We use semi-structured interviews as the most suitable primary instrument of research data collection. When selecting participants for the sample, we applied the method of intentional selection. The students are included in the research only when they meet all the following postulates: the university students are in the last two years of their master studies when joining the research, they are willing to describe their life in their primary family, and their primary families are characterized by problematic communication between the family members. The original group (of 2002) includes 32 participants from the Czech Republic and Slovakia. In 2006, a group of people from Argentina and Chile was added. In 2007, Spanish university students joined the study. The interviews with the individual participants are done four times per year. The longest duration of participation in the research is 18 years (2002–2019), the shortest is 13 years (2007–2019). The long-term research has 303 participants (180 men and 123 women). Only 51 participants (22 men and 29 women) joined the last research data collection (in June 2019). When joining the study, the youngest participant was 20 years old and the oldest one was 31 years old. The research group only included participants employed as university teachers at various universities during the study, and who are currently in the same employment. The determined research objective is achieved using the grounded theory to analyse the research data. The effect of flow