missed nursing care; nursing care rationing; hospital patient safety

Cieľ. V našom príspevku sme sa zamerali na sledovanie vzťahu medzi incidenciou prideľovanej/chýbajúcej/nedokončenej starostlivosti a komponentami kultúry bezpečnosti pacientov v nemocniciach. Metódy. Práca má design prierezovej observačnej štúdie. Výskumnú vzorku tvorilo 264 sestier pracujúcich na chirurgických, internistických oddeleniach a jednotkách intenzívnej starostlivosti v 6 nemocniciach Prešovského kraja. Prideľovaná/chýbajúca/nedokončená starostlivosť bola hodnotená prostredníctvom validného a reliabilného dotazníka Vnímanie implicitného prideľovania ošetrovateľskej starostlivosti (PIRNCA). Kultúra bezpečnosti bola meraná prostredníctvom nástroja Kultúra bezpečnosti pacienta v nemocniciach (HSOPSC). Ako ďalšie premenné boli zisťované vybrané pracovné, organizačné (pracovná spokojnosť sestier, ich úvahy o odchode, pracovná skúsenosť, údaje o pracovnej pozícii, roky praxe, pracovný čas, charakter služieb, nadčasové hodiny) a demografické premenné (vek, vzdelanie a pod.). Výsledky boli spracované na úrovni deskriptívnej a induktívnej štatistiky. Na posúdenie vzťahov medzi premennými bol použitý Pearsonov korelačný koeficient rho a viacnásobná lineárna regresná analýza. Výsledky. Medzi doménami kultúry bezpečnosti a implicitným prideľovaním ošetrovateľskej starostlivosti bol potvrdený negatívny vzťah. Významnými zápornými prediktormi implicitného prideľovania ošetrovateľskej starostlivosti boli pracovná spokojnosť, stupeň bezpečnosti pacientov na oddelení a tímová spolupráca medzi pracoviskami. Záver. Charakteristiky pracovného prostredia sestier (pracovné a organizačné premenné), stupeň bezpečnosti pacientov a kultúra bezpečnosti nemocníc významne ovplyvňujú výskyt fenoménu prideľovanej/chýbajúcej/nedokončenej starostlivosti. Nižšia miera pracovnej spokojnosti sestier, tímovej spolupráce medzi oddeleniami, ako aj negatívnejšie hodnotenie stupňa bezpečnosti pacientov sa spája s vnímaním častejšieho výskytu implicitného prideľovania.

Aim. The main aim of the study is to investigate the relationship between the level of the rationing/missed/unfinished nursing care and hospital patient safety culture components. Methods. A cross-sectional observational study has been performed. A sample consisted of 264 nurses working in surgical, internal medicine departments and intensive care units in 6 hospitals in the Prešov region. Rationing/missed/unfinished nursing care was assessed using the Perceived Implicit Rationing of Nursing Care questionnaire (PIRNCA). Patient safety culture was measured by the Hospital Survey on Patient Safety Culture (HSOPSC). In addition, others demographic (age, education), employment and organizational variables (job satisfaction, intention to leave, overall work experience, work position, employment status/role, hours worked, hours of overtime) were also assessed. The relationships between variables were tested by Pearson's rho. Linear regression analysis was used to determine the predictors of the patient safety degree. Results. A negative relationship has been found between the domains of safety culture and the implicit rationing of nursing care. Job satisfaction, degree of patient safety and teamwork across units have been found as significant negative predictors of implicit rationing of nursing care. Conclusions. Factors of the professional environment framework (employment and organizational variables), the degree of patient safety and hospital patient safety culture components had significant associations with the incidence of implicit rationing of nursing care. Lower levels of job satisfaction among nurses, lower teamwork across units, as well as lower degree of patient safety have been associated with higher levels of rationing in hospitals.