Crimean Tatars; political groups; radicalization; religious groups; Russia

Anexia Krymu Ruskou Federáciou v marci 2014 znie ako určité memento. V tom čase sa totiž pripomínalo 70. výročie od Stalinovych deportácii Krymských Tatárov do Strednej Ázie. Tatári, ktorí tvoria viac ako 12 % populácie, takmer dvojmiliónovej populácie Krymu boli značne znepokojený danou situáciou. Situácia po anexii mohla vážne narušiť vzťahy medzi ruským vedením a Krymskými Tatármi. V prípade ignorovania práv Krymských Tatárov zo strany RF mohla nastať situácia, ktorá by vyústila do vlny destabilizácie na polostrove. Článok oboznamuje čitateľa s radikálnymi politickými a náboženskými organizáciami Krymských Tatárov a skupín, ktoré by sa mohli radikalizovať v nových podmienkach. Článok sa sústreďuje na ruskú stratégiu smerom ku Krymským Tatárom za účelom neutralizácie ich potenciálnej radikalizácie.

Annexation of Crimea by the Russian Federation in March 2014 sounded like a memento as 70 years since Stalin's deportations of the Crimean Tatars from Crimea to Central Asia were commemorated. The Tatars, who make up more than 12% of Crimea's total population of two million people, have been extremely concerned about the situation. Current status may adumbrate strained relationship between the Russian leadership and the Crimean Tatars, respectively in the case of ignoring the rights of the Crimean Tatars it may cause radicalization of the Tatar ethnic minority which can subsequently lead to a wave of destabilization in the peninsula. The article acquaints the reader with radical political and religious organizations of the Crimean Tatars and the groups that may become radical in new conditions in the peninsula. The article is concerned with the Russian strategy towards the Crimean Tatars for the purpose of neutralizing their potential radicalization.