null

DENNÍK Z PLANÉTY SIMULARIS Konečný priestor Symularis je čiernobiely. Jedenásť obrazov vytvára magický priestor planéty, ovládaný zákonitosťami možnými len v oblasti umenia, zákonitosťami vyplývajúcimi zo vzťahov medzi autonómnymi obrazmi umenia, simulakrami, ktoré pripomínajú inú planétu - Zem, ale to je len ilúzia. Na Symularise sa miera človeka líši v závislosti od toho, na čo sa pozerá. Plávajúce častice sú nielen viditeľné okom, ale majú veľkosť prinajmenšom gule. Môžete ich kopnúť a ony sa budú v pomalom rytme dvíhať, odrážať a klesať ako vo sne. Prvočísla sú vraj neustále litánie, vzdialené slnko svieti v belasom, pulzujúcom kruhu. Tieň stolíka je hmotný, vyrobený z čiernych kávových zŕn. Za sklom exploduje tma a pokryje celý priestor. Dvaja ľudia na seba hádžu biely prach, čo spôsobuje ozvenu výbuchov. Ploché kruhy vrhajú sivé stopy a čierny prach všetkých Planet Symularis je sústredený v jednej nádobe veľkosti pizze a vonia ako med. Dva sekáčiky, ako modlivka, horia prúdom energie, akoby vstúpil mesiac párenia. Fragmenty stavcov zamrzli vedľa seba a jemne za sebou ťahali bledomodré pramene. Vedľa sa rozplývajú útržky textu a niekoľko čitateľných písmen varuje: vyhnúť sa nebezpečenstvu. Druhý, zrkadlový priestor Symularis priestor uzatvára, no zostáva len jeho neprístupným odrazom, plávajúcim v akejsi nezmapovanej temnote. Posledný obraz, ktorý je možné vidieť, je bombardér, ktorý sa rozpadá na úlomky a už nelieta. Kurátor: Tomasz Wendland Autoři: Csilla Babinsky, Grzegorz Hańderek, Filip Gajewski, István Erőss , Raman Tratsiuk, Dariusz Gajewski, Arkadiusz Marcinkowski, Patrik Ševčík, Tajny_Projekt, Ewa Czerwińska-Romanowska, Tomasz Wendland 

null