sermo; religious discussion; genre; 12th-16th centuries; Bible

Ku kazateľskej činnosti sa viaže hlavne slovný prejav, ktorý je ale tesne zviazaný s pravidlami tohto žánru. Sermo malo dvojitú existenciu: písanú a hovorenú a tie sa nikdy nemohli zhodovať. Bolo súčasťou kresťanskej ?spolupráce?, môže sa definovať ako náboženská diskusia medzi poslucháčmi a kazateľom, ktorý dával inštrukcie na otázky o viere, dôvere a morálke. Ide o ústny žáner, ktorý slúžil nie len na kázanie, ale aj na súkromné a verejné čítanie, ako aj na štúdium. Napísané sermo je formou blízke iným žánrom, ako listom, či exegetickým traktátom, ktoré časom imitovali ústnu formu. Od 12. storočia sa zmenil obsahový a formálny charakter serma, nový typ kázní, alebo osnova kázní sa pomenoval výlučne termínom sermo. Štúdia sa podrobnejšie zaoberá týmto žánrom, s historickými zmenami a premenami písomnej formy serma v starších rukopisoch kartuziánskeho rádu (v Érdy-kódexe).

The sermo existed in two forms - written and spoken - between which there was no overlap. The genre can be defined as a religious discussion between the listener and the preacher, providing answers to questions concerning faith, thrust and morality. This genre not only existed in spoken form, but also as public or private readings and for study purposes. The form of the written sermo is close to that of other genres, such as the letter or the exegetical tract, which frequently imitated spoken forms. From the 12th century onwards the form and content of the sermo began to change, the new type of preaching was referred to exclusively as sermo (which also reffered to the structure of the sermon). The study concludes with a more detailed discussion of a collection of Old Hungarian sermones from the Carthusian Order (the Érdy-kódex).