Úvod. Perzistujúce bakteriálne infekcie kože a mäkkých tkanív po invazívnych zákrokoch v nemocničnom prostredí sú vážnym problémom všeobecnej, ale aj estetickej chirurgie najmä v čase zvyšujúcich sa rezistencii u obzvlášť nebezpečných patogénov. Jednou z možností manažmentu zvyšujúcej sa rezistencie S. aureus, je aplikácia antibakteriálnych enzýmov v podobe enzybiotík. Cieľom našej práce je overiť význam enzybiotík na báze hydrogélu s lyzostatínom, potom hydrogélu s lyzostatínom a endolyzínom v terapii S. aureus infikovaných kožných rán na experimentálnom modeli prasiat. Materiál a metódy. Do pokusu boli zaradené dve prasatá, ktorým boli na chrbtovej oblasti vyrezané rany (10 rán/1 ošípaná) o veľkosti 5x5 cm s 2 cm odstupmi. Rany boli infikované Methicilín (Oxacilín) a Amoxicilín resistentným kmeňom ST22 S. areus baktérie. Experimentálne skupiny pozostávali z jednotlivých rán, ktoré boli infikované ST22 S. aureus MRSA v koncentrácii 2x109 CFU/ml. Následne boli na štvrtý, siedmy, jedenásty a štrnásty deň odoberané vzorky z jednotlivých rán. Materiál bol spracovaný štandardnou histologickou technikou formou parafínových bločkov a rezy boli farbené hematoxylínom-eozínom. Histologicky boli identifikované zmeny v epiderme, derme a hypoderme aj s jednotlivými parametrami, vrátane kvantitatívne vyčíslených klasifikačných indexov. Výsledky. Terapeutický efekt sa prejavil v rámci epidermis, šírky epidermis a povrchového keratínu. Liečebný efekt sa neprejavil, ale má pozitívnu tendenciu u dermy, edému dermy, nekrózy dermy a nekrózy hypodermy. Nulový efekt bol zaznamenaný na chrastách, reepitelizácii a zápale dermy. Viac negatívna tendencia sa prejavila pri fibróze dermy a negatívne sa efekt prejavil v rámci fibrózy hypodermy. Záver. V rámci overenia použitia enzybiotík na báze hydrogélu s lyzostatínom a endolyzínom bolo pomocou klasickej histológie overené, že zmes enzýmov má terapeutický efekt S. aureus infikované rany.